Karate klub URAKEN Zvolen


Prejdi na obsah

Sústredenie

Letné sústredenie Moštenica 2017


A je to tu...ďalšie sústredenie, ktoré prešlo ako voda, je za nami...Ako bolo?
Túto otázku sme položili našim cvičencom a trénerom, a tu si ich odpovede. :)



___Keď sa povie sústredenie, každý si pod týmto slovom predstaví niečo iné. Niekto týždeň makania, iný zas len pár dní v kruhu priateľov. Mne ihneď napadnú jedny z najlepších dní môjho života.
___Deň tam uteká akosi prirýchlo a pocit, keď si večer ľahneš unavený do postele, je na nezaplatenie. Je to pocit, že si niečo pre seba urobil. Nebol to čas premrhaný za televízorom, ale čas, využitý na rozvíjanie svojej psychickej aj fyzickej stránky.
___A keď po týždni odchádzaš, odchádzaš múdrejší, silnejší a spokojný. Potom sa už len usmievaš nad novými spomienkami, ktoré zdobia tvoj život.


___Od založenia klubu bolo toto moje prvé sústredenie, ktorého som sa zúčastnila a môžem povedať, že som ešte nezažila taký priateľský a súdržný kolektív, ako sú ľudia zklubu Uraken. Týždeň strávený s veľkou rodinkou bol úžasný zážitok. Každý deň sme mali čo robiť, doobeda sme sa toho vždy mnoho nového naučili na tréningoch pod vedením majstrov alebo našich trénerov a poobede sme si zas zlepšovali kondíciu a silu. Večer sme to potom zaklincovali futbalom a uťahaní sme sa často až po západe slnka vracali na izby. Počas voľného dňa samozrejme nechýbali súťaže a zábavný program a posledný večer zas nechýbala opekačka.
___Toto sústredenie bolo pre mňa naozaj výnimočný zážitok a dalo mi naozaj mnoho, či už sa to týka vedomostí, zlepšenia techník alebo kondície. Chcela by som sa poďakovať majstrom za všetky ich poznatky, ktoré nám tak ochotne odovzdávali a za ich trpezlivosť, ktorou prekypovali. Tiež by som sa chcela poďakovať našim trénerom, ktorí toto celé zorganizovali a dávali si námahu s vymýšľaním originálnych tréningov. Som veľmi rada, že som sa rozhodla ísť a že som mohla byť súčasťou tohto „dobrodružstva“ nášho karate klubu. Dúfam, že sa v Moštenici stretneme aj o rok v hojnom (alebo vyššom) počte a spolu prežijeme nezabudnuteľné zážitky.


___Tento rok to bolo iné. Možno ťažšie možno nie. Naučili sme sa mnoho vecí, pochopili sme, vylepšili sme.
___Myslím, že tento krát to bolo dosť náročné sústredenie. Naši "noví" tréneri nám pripravili aktivity, pri ktorých sme sa zapotili, zadýchali, ale každý moment stál za to. Nevládali sme, samozrejme, ale bolo to pre niečo dobré. Tá bolesť, ktorú sme cítili, nás posilnila a hnala viac dopredu. Bol to vo veľa prípadoch boj so samým sebou ale premohli sme. Aj dvakrát.


___Ani jeden deň nie je výnimkou, kedy by som si nespomenula na sústredenie a neuvedomila si, že prvé, čo urobím, nebude oblečenie si, už prepoteného, kimona a uklonenie sa telocvični a trénerom. Keď si chystám raňajky, vždy si spomeniem, ako ma baby každé ráno čakali, kým si zohrejem vodu v kanvici a pripravím si jedlo. Bez ohľadu na to, ako dlho mi to trvalo, vždy počkali. Keď sa šplhám po rebríku na poschodovú posteľ, je nemožné, aby sa mi nenadvihli kútiky pri spomienke, že sa nás tam zmestilo sedem a Jankina posteľ ani tak nepraskla. Keď sa rozprávam s rodinou a priateľmi, moja veta začína slovami: „Na sústredku,....“ a oni len zalamujú rukami, nech hovorím aj o niečom inom. Ale ako by som aj mohla? Nespomínať a zabudnúť na ranné tréningy kata v dusnej telocvični v spoločnosti ovadov. Na kruhové tréningy s myšlienkou, či nám tréneri dajú kolo navyše alebo si len robia srandu, ešteže sme mali perfektný sprievod hudby od Tima. Na múdrosti od senseiov, na ktoré dúfam nikdy nezabudnem. Na horskú vodu a premočené kimono, keď vás tam niekto stiahne a vy si nestihnete ani vyhrnúť nohavice. Na ryšavú líšku, ktorá sa nebála čašníčke uniesť topánku za bieleho dňa. Na Maťove hranie na gitare, alebo jeho snahu naučiť ma kip-up, nanešťastie som beznádejný prípad. Na vymýšľanie vlastnej kata na chodbe s rozmermi asi 2×5m. Na opekačku pri žiarivom ohni a pokus opiecť na ňom sójovú párku. Na karate tajničku a prelievanie vody z vedra do vedra na hlave. Na prehadzovanie si ťažkého medicinbalu a balansovanie zakaždým, keď sa mi ho „podarí“ chytiť. Na neuveriteľné výkony brankárok Viky a Radky a všetky pády pri futbale - v tak Lukášom nazvaných - „tichošľapkách“. Na Ruda, ktorý takmer nikde nechýbal so svojou selfie tyčou. Na rozprávanie sa dlho do noci, na Activity, na šťavnatý melón a mnoho iných spomienok, ktoré sa už o chvíľu nebudú zmestiť na papier.
___Môžem to tu síce vypisovať, ale nikto nemusí uveriť, že si to len nevymýšľam. Preto si myslím, že každý by sa mal pripojiť k našej karate rodine a presvedčiť sa na vlastné oči, že zážitky, ktoré spolu zažívame, sú nenahraditeľné.


___Naše dobrodružstvo sa začalo vstupom do malebnejdedinky v Národnom parku Nízke Tatry, kde už nebol počuť ruch veľkomesta, ale iba božské ticho krásnej prírody. Ubytovali nás do krásneho športového rezortu, ktorý bol ako stvorený pre naše sústredenie. Každý z nás bol niečím jedinečný, čím dotváral atmosféru sústredenia, ale jedno sme mali spoločné. Tou vecou bolo naše milované Karate.
___Od prvého dňa, neexistoval čas na nudenie sa. Na tri tréningy do dňa sme chodili s úsmevom na tvári. Každý tréning bol zameraný na niečo iné. Na jednom sme rozvíjali svoje karate zručnosti, na druhom sme pilovali stratenú kondičku formou zábavných tréningov a na záver sme si merali silu v loptových hrách. Tréningy neboli iba o cvičení. Vždy boli cenným zdrojom informácií. Študovali sme bunkai z kata, ktoré nás viedli k pochopeniu celého zmyslu cvičenia kata v karate. Taktiež sme si hovorili o tom, prečo je dôležitý strečing, kedy je vhodné ho zaradovať... a mnoho iných zaujímavých postrehov.
___Večery boli vždy plné hier a zábavy. Pri nich sme stužovali naše priateľstvá. Svoju hanblivosť sme sa snažili prekonať pri prezentovaní naštudovaných informácií o histórií Karate. To, že v jeednote je sila, sme si uvedomili pri večernej opekačke pod širákom, s nezabudnuteľným výhľadom na hviezdy.
___Každý okamih strávený na tomto sústredení, vytváral pre mňa nezabudnuteľný príbeh. Príbeh, ktorý by som bez najmenšej výhrady chcel prežiť ešte raz.
___Už teraz sa teším na ďalší ročník plný nových zážitky a priateľstiev.



Hľadať

Zpäť na obsah | Zpäť na hlavné menu